REFORMA 3.3

Ďakujem veľmi pekne, Richard – aj za to, že si mi ukrojil z úvodu, ktorý som chcel povedať. Veľmi sa teším. Musím povedať, že v našom tíme má najsilnejšie zastúpenie práve Slovenská spoločnosť pre telemedicínu a digitálne zdravie, z čoho som veľmi rád.

Je to prvá príležitosť, keď vám chceme povedať, čo sme pripravili pre oblasť zdravotníctva. To, o čom budem hovoriť, nie je viazané na žiadny politický program ani na volebný cyklus. V priebehu približne pätnástich minút vám ukážem základné oblasti, ktoré sme pripravili a ktoré plánujeme komunikovať v ďalších mesiacoch, hlavne v priebehu budúceho roka. Pri každej oblasti uvidíte čísla: aký je stav na Slovensku dnes, ako vyzerá porovnanie so zahraničím a čo hovoria medzinárodné dôkazy. Nie sú to sľuby úspor.

Jednu dôležitú vec chcem pripomenúť na úvod. Stratégiu pre zdravotníctvo dnes dokáže napísať ktokoľvek pomocou umelej inteligencie – stačí dobrý prompt na päť-šesť strán. Problém je, že aj keď v stratégii nájdete sebalepšie veci, potrebujete ľudí, ktorí to dokážu implementovať. Výhodou reformy 3.3 je, že ju robili ľudia, ktorí jednotlivým častiam skutočne rozumejú – či je to lieková politika, telemedicína, digitalizácia, nemocnice alebo ďalšie oblasti. A zároveň majú ochotu, keď príde možnosť, postaviť sa a urobiť pre tú časť zdravotníctva to, čo vedia.

Podľa projekcie Eurostatu pripadá v roku 2025 na 100 ľudí v produktívnom veku 28,2 seniora. V roku 2050 to bude 49,7 – približne o tri štvrtiny viac ako dnes. Podiel ľudí nad 80 rokov stúpne do roku 2070 z 3,6 na 13,8 percenta. Zopakujem, čo všetci vieme: starší ľudia majú viac chorôb naraz a potrebujú viac koordinovanej starostlivosti – a prichádzajú v čase, keď starne aj personál.

Problém preto nie je len v peniazoch. Je aj v krátkodobom rozpočtovaní, slabých údajoch, nedostatku ľudí a zlom prepojení medzi časťami systému. Starnutie každú z týchto slabín zväčšuje.

Reforma 3.3 má šesť oblastí, ale jeden cieľ: správna starostlivosť na správnom mieste, v správnom čase a za predvídateľné a udržateľné peniaze. Mnohí si môžete povedať, či sa to vôbec dá. Určite áno. Ale keď vám ktokoľvek, kto chce byť ministrom zdravotníctva, pred voľbami povie, že zreformuje zdravotníctvo za štyri roky, tak mu, prosím, neverte – to sa nedá. Postupne sa to však dá. Reforma 3.3 vznikla aj preto, že Slovensko síce má od roku 2013 Strategický rámec starostlivosti o zdravie do roku 2030, ale nemá stratégiu, ktorá by sa implementovala, pravidelne vyhodnocovala a prepájala jednotlivé oblasti – od liekovej politiky po telemedicínu. Je na čase ponúknuť politickým stranám niečo, o čo sa môžu oprieť a čo by konečne mohlo vytvoriť strategický plán pre celé zdravotníctvo.

Ak nefunguje prvý kontakt, pacienti skončia na urgentnom príjme. Ak chýba následná starostlivosť, akútne lôžka sa neuvoľnia. Ak chýbajú prepojené údaje, nikto nevidí, aká je cesta pacienta a kde sa zasekla. Reforma je preto prepojená stavba, nie šesť samostatných pilierov. O každej časti by sme vedeli pripraviť minimálne jednodňovú konferenciu – kto bude mať záujem dozvedieť sa viac, nájde to na webe Healthy Future of Slovakia.

Primárna starostlivosť je prvý kontakt pacienta so systémom. Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou chýbalo k septembru 2025 na Slovensku 358 ambulancií všeobecného lekára pre dospelých a 41 percent týchto lekárov malo v roku 2024 63 a viac rokov.

Jedným z ukazovateľov kvality primárnej starostlivosti sú hospitalizácie, ktorým sa dá predísť. Pri srdcovom zlyhaní ich máme približne dvakrát viac, ako je priemer OECD: 414 oproti 210 na 100 000 obyvateľov. A podľa OECD tvoria odvrátiteľné hospitalizácie pre chronické choroby, ktoré sa dajú zvládnuť v primárnej starostlivosti, približne 6 percent všetkých lôžkodní v krajinách OECD.

Reforma preto mení osamelú ambulanciu na tím: lekár, sestra, asistent, administrátor a mladší lekár. Tím zvyšuje kapacitu bez toho, aby sme čakali na okamžitý nárast počtu lekárov. Výmenný lístok sa mení na adresné elektronické odporúčanie – vieme, kto pacienta prijal a čo sa s ním stalo. Kľúčová veta znie: ošetriť, keď je to bezpečné, a odoslať, keď je to potrebné. Platba za výsledok príde až vtedy, keď ho vieme spoľahlivo merať. Pre vás to znamená menej posúvania pacienta bez dôvodu a pre špecialistov viac priestoru na zložité prípady.

Nemocnice dnes zachytávajú zlyhania iných častí systému. Pacient, ktorý potrebuje ambulanciu alebo domácu starostlivosť, často končí na lôžku. Máme 5,7 nemocničného lôžka na 1 000 obyvateľov, viac ako priemer EÚ, ale z kuratívnych lôžok bolo v roku 2023 obsadených len 61 percent – jeden z najnižších podielov v Únii. Najvyšší kontrolný úrad uvádza, že záväzky trinástich najväčších nemocníc dosiahli ku koncu roka 2023 vyše jednej miliardy eur, z toho takmer 700 miliónov po lehote splatnosti.

Reforma preto mení funkciu siete. Akútna starostlivosť patrí tam, kde sú tímy, objem a bezpečnosť. Podporujú to aj medzinárodné dôkazy z chirurgie: prehľad 403 štúdií z roku 2021 ukázal, že 86,6 percenta z nich našlo štatisticky významný vzťah medzi počtom výkonov nemocnice a výsledkom liečby. Miestnu dostupnosť chránime ambulantnými, jednodňovými, následnými, rehabilitačnými a paliatívnymi službami. Menšia nemocnica teda nie je zmenšená nemocnica – dostáva nové funkcie pre svoj región.

Dôležité je poradie: žiadna zmena profilu bez funkčného ambulantného filtra, následnej starostlivosti, digitálneho prepustenia a bez ľudí. A nesľubujeme žiadne garantované úspory.

Dlhodobá starostlivosť rozhoduje o tom, či sa uvoľnia nemocničné lôžka a či rodiny prestanú byť neviditeľnými poskytovateľmi starostlivosti. Na Slovensku pripadá na 100 ľudí nad 65 rokov 2,2 plateného pracovníka dlhodobej starostlivosti; priemer OECD je 5,0. A potreba porastie: podľa projekcie Európskej komisie sa má počet odkázaných ľudí nad 65 rokov zvýšiť z 289 tisíc v roku 2022 na 544 tisíc v roku 2070, teda o 88 percent.

Náš model s názvom Doma je liek znamená, že domov a komunita majú byť prvou voľbou. Pobytová starostlivosť je doplnková, ale nevyhnutná tam, kde domov nie je bezpečný. Pacient má jednu cestu a jeden plán. Prečo plán? Lebo prehľad Cochrane ukazuje, že individuálny plán prepustenia pravdepodobne mierne znižuje opakované hospitalizácie – u starších pacientov s internou diagnózou o 11 percent. Systém má tri vrstvy: zdravotnú, sociálnu a peňažný príspevok. Koordinujú sa, ale nezlievajú, aby bolo jasné, kto čo platí – predovšetkým pacientovi. Do systému vedú štyri vstupné brány, napríklad prepustenie z nemocnice alebo postupný pokles sebestačnosti.

Lieková politika je mi veľmi blízka. Vždy sme sa v nej snažili o rovnováhu a v tom pokračujeme: pacient potrebuje včasný prístup k liekom a systém potrebuje predvídateľné výdavky. Rozpočet na lieky sa dá plánovať presne – v roku 2025 sa čisté výdavky na lieky a dietetické potraviny odchýlili od rozpočtovej vyhlášky približne o jeden milión eur z vyše 1,65 miliardy.

Problém je dostupnosť. Nový onkologický liek sa na Slovensku dostane do úhrady v priemere 890 dní po registrácii v Európskej únii; priemer EÚ je 655 dní. Zo 56 onkologických liekov registrovaných v rokoch 2021 až 2024 bolo u nás v januári 2026 dostupných deväť. Pri všetkých nových liekoch je to 35 zo 168, teda 21 percent, s mediánom 628 dní. Ide o údaje z prieskumu EFPIA, teda od priemyslu, ale ukazujú problém, ktorý poznáte z praxe. Novela zákona o úhradách liekov bola vyhlásená koncom októbra a nadobúda účinnosť postupne od novembra 2026 a januára 2027 – držíme palce, nech sa tie veci dotiahnu.

Lieková politika nie je len o zaraďovaní liekov. Je o nastavení predvídateľného prostredia a riadeného vstupu. A potrebujeme údaje. Keď sa chcete dozvedieť, koľko peňazí ide na lieky, dostanete tri rôzne čísla, čo je absurdné – napríklad spätné platby od výrobcov za rok 2024 uvádza Útvar hodnoty za peniaze, ministerstvo a Úrad pre dohľad každý inak. NCZI má všetky informácie, a veľmi málo ich využívame. Potrebujeme jedno číslo – a v liekovej politike ho potrebujeme na mesačnej báze, aby sme vedeli, koľko sa minulo. K tomu racionálna farmakoterapia: podľa OECD môže byť až jedna z desiatich hospitalizácií spôsobená liekovou udalosťou a odvrátiteľné poškodenia liekmi stoja v krajinách OECD vyše 54 miliárd dolárov. Preto liekové revízie, upozornenia na interakcie a vysadzovanie rizikových liekov – prvým cieľom je bezpečnosť pacienta, nie šetrenie. A jasne hovoríme: nový liek nie je automatická úspora. Bez stability a predvídateľnosti prostredia naprieč politickými cyklami to jednoducho nepôjde.

Naše financovanie trpí okrem iného tým, že platba štátu za jeho poistencov sa určuje zostatkovo, nie systematicky. Poskytovatelia preto nevedia plánovať – a dnes je nesmierne ťažké plánovať, či už pre súkromné siete, alebo štátne nemocnice. Na zdravie sme v roku 2023 dávali 2 088 eur na obyvateľa v parite kúpnej sily; priemer EÚ bol 3 832 eur. A 4,4 percenta domácností, približne 230 tisíc ľudí, malo v roku 2023 katastrofické výdavky na zdravie – hlavne za lieky.

Reforma preto navrhuje trojročný rozpočtový rámec. Viacročné plánovanie nie je výnimkou – tri štvrtiny krajín OECD, ktoré odpovedali v prieskume, majú výdavky na zdravie v strednodobom rozpočtovom rámci. K tomu navrhujeme automatickú indexáciu platby štátu s korekčnou brzdou. Brzda znamená, že pri odchýlke od rámca sa spustí preskúmanie a prípadná náprava. Spoluúčasť pacientov, ktorá je dnes šedá zóna, má mať jasné a vynútiteľné pravidlá a elektronické doklady. A jedno pravidlo platí pre všetky oblasti: každé opatrenie s finančným dopadom prechádza spoločným posúdením a úspory, ktoré ešte nie sú overené, nezapočítavame.

Digitalizácia je téma, ktorá spája všetko ostatné – je to spoločná chrbtica všetkých oblastí, ktoré som spomínal. Dnes je pacient často nosičom papierov medzi ambulanciami; rovnaké údaje sa zadávajú opakovane a rovnaké vyšetrenia sa opakujú. Len 16 percent ľudí na Slovensku si v roku 2024 otvorilo svoj zdravotný záznam online, v EÚ je to 28 percent. Priznám sa, že ja som si ho tento rok otvoril prvýkrát v živote – okrem receptov som tam veľa nenašiel, ale všetko sa zlepšuje a verím, že o rok tam bude oveľa viac údajov. Na druhej strane sú ľudia, ktorí svoju elektronickú knižku nájdu oveľa ťažšie ako my.

Digitálne zdravie podceňujeme. Na 100 000 obyvateľov sme v roku 2023 investovali 0,41 milióna eur – najmenej v Európskej únii. Cieľom majú byť prepojené údaje, zdieľaná cesta pacienta a automatické výkazy: údaje sa zadajú raz a použijú sa opakovane. Najprv musí fungovať národný systém, až potom európska výmena – a európsky rámec nám dáva jasné termíny: od marca 2029 sa má v celej EÚ vymieňať pacientsky súhrn a e-recept, od marca 2031 aj snímky, laboratórne výsledky a prepúšťacie správy. Európska komisia odhaduje hrubý prínos európskeho priestoru pre údaje o zdraví na vyše 11 miliárd eur za desať rokov pre celú Úniu – je to odhad pred odpočítaním nákladov, nie sľub pre Slovensko. Úspech sa nedá merať počtom projektov. Viacero ministrov povedalo, že má pripravených tridsať projektov, a nakoniec dokázali zrealizovať dva. Treba sa pýtať, či zdravotníkom vraciame čas a pacientovi skracujeme cestu systémom.

Telemedicína – naša obľúbená – má v reforme jasné miesto. Má sa stať bežnou súčasťou starostlivosti, ale tam, kde je klinicky vhodná. To, kde by sme ju chceli vidieť do budúcna, na úvod popísal kolega Dvorový; nebudem to opakovať. Dôkazy existujú: prehľad Cochrane ukázal, že domáci telemonitoring pri srdcovom zlyhaní znížil hospitalizácie pre srdcové zlyhanie o 29 percent a celkovú úmrtnosť o 20 percent. Pri vysokom tlaku samotné meranie doma nemalo preukázaný účinok; s intenzívnou podporou počas liečby klesol systolický tlak o 6,1 milimetra ortuťového stĺpca. Technika pomáha, keď je súčasťou starostlivosti.

Preto má telemedicína presné poradie krokov: vhodné indikácie, aktualizované postupy a triáž, úhradový model, pilotné overenie – a až potom rozširovanie. Začať chceme pri následných kontrolách, chronických pacientoch, triáži, e-konzultáciách a domácom sledovaní liečby.

A máme tri poistky, ktoré sú nesmierne dôležité. Po prvé, vždy aj nedigitálna cesta – len 22 percent ľudí vo veku 65 až 74 rokov má na Slovensku aspoň základné digitálne zručnosti, v EÚ je to 33 percent, takže pri každom digitálnom procese musí existovať aj iná možnosť. Po druhé, poverený prístup pre blízkych a opatrovateľov. A po tretie, pri umelej inteligencii vždy rozhoduje človek, aj keď nám AI dokáže dramaticky pomôcť. Ukazovatele telemedicíny meriame len voči klinicky vhodným indikáciám, nie voči všetkým výkonom.

Hoci som presvedčený, že v tíme sú ľudia, ktorí vedia, o čom hovoria, dali sme reformu posúdiť medzinárodnému poradnému výboru. Písomne sa v auguste a septembri vyjadrilo šesť jeho členov a na ich podnetoch teraz pracujeme – zatiaľ nie sú prijatými rozhodnutiami. Veľmi zaujímavý je napríklad návrh klinického testu pravidla: čo nové opatrenie zmení pre pacienta, kto ho vykoná, aké sú kapacity a čo sa stane, keď systém zlyhá. Ocenili opatrné financovanie – to, že rámec nezapočítava neoverené úspory – a zároveň žiadajú jasný most medzi potrebou a zdrojmi. Dávame dokopy ďalšie myšlienky múdrych ľudí, aby dokument ďalej žil a aktualizoval sa.

Ak sa niečo z tohto zrealizuje, prvých 18 mesiacov po prijatí reformného programu bude kritických: zákonné ukotvenie, elektronické doklady, pilotné overenia. Do roku 2030 postupný presun zdrojov do prevencie a primárnej starostlivosti a po roku 2030 prispôsobenie sa starnutiu populácie. Ak sa prijatie programu posunie, posunú sa aj míľniky. Jedno platí všade: ľudia sú podmienkou – bez zdravotníkov sa nedá nič rozšíriť.

Prečo sme to pripravili teraz? Jedným z dôvodov je, že ak teraz nezačneme postupne meniť zdravotnícky systém, zostane nám zdravotníctvo len pre bohatých. A to – za seba vám to chcem povedať – naozaj nechcem. Máme dobre postavený systém, len potrebuje šikovných ľudí, ktorí vedia posunúť veci správnym smerom. Čísla, ktoré ste dnes videli, nie sú sľuby úspor. Ukazujú, kde systém stráca ľudí, čas a peniaze, a kde majú zmeny podľa dôkazov zmysel. Budeme radi, keď prispejete aj vy: keď nás oslovíte, keď uvidíte dokumenty a budete mať dobrý nápad, smelo sa ozvite a napíšte nám. Vaše skúsenosti z praxe sú najlepším testom každého nášho návrhu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.